Život má zmysel pre iróniu: v tridsaťpäťke nemáte čas na nič a v šesťdesiatpäťke ho síce máte, ale netušíte, čo s ním… Svoje o tom vedia aj Bernard a Brigitte, manželský pár, ktorý je spolu už tridsaťsedem rokov. Ich život jednotvárne plynie pomedzi prácu a povinnosti – až do chvíle, keď Brigitte odíde do dôchodku. Šťastná z nadobudnutej slobody sa vrhá do nových aktivít, na ktoré nikdy nemala čas, a predovšetkým sa venuje milovaným vnúčatám. Jej číra radosť však trvá len do chvíle, keď odíde do dôchodku aj jej manžel. Bernard, mrzutý frfloš, ktorému sa nepáči, že by mal oblek vymeniť za papuče, sa pokúša nájsť nový zmysel života, ale nevie, z čoho by sa mohol tešiť. A k tomu deti na pokraji nervového zrútenia, neúnavné vnúčatá a najmä hnusní susedia, čo mu neprestajne znepríjemňujú život. Nemal byť život dlhou a pokojne tečúcou riekou?.